Relatívne číslo - aktuálne
R: - relatívne číslo – najzaužívanejší a najdlhodobejší index slnečnej činnosti (aktivity). Jeho uvádzaná hodnota vzniká spriemerovaním relatívnych čísel napozorovaných dnes, jednotlivými pozorovacími stanicami našej pozorovateľskej siete. Hodnoty relatívnych čísel nie sú nijakým spôsobom upravované alebo redukované. Dalo by sa povedať, že ide o surový napozorovaný materiál, ktorý napriek tomu je dôveryhodný (ide o priemer zaslaných hodnôt) a hlavne je veľmi aktuálny – prakticky ukazuje okamžitý stav. Z chronologického hľadiska má dobrú výpovednú hodnotu vzhľadom na trend (vzostup či pokles) slnečnej aktivity vo fotosfére.
Pomlčka (-) znamená, že v aktuálny deň zatiaľ ešte nikto v pozorovateľskej sieti nepozoroval (bez pozorovania), nula (0) znamená, že na Slnku nikto nespozoroval žiadnu škvrnu (Slnko bez škvŕn) a číselný údaj udáva hodnotu aktuálneho relatívneho čísla.
F: - počet fakulových polí pozorovaných na Slnku počas aktuálneho dňa. Aj táto hodnota vzniká spriemerovaním údajov z pozorovacích staníc, ktoré v konkrétny deň uskutočnili pozorovanie Slnka. Pomlčka (-) opäť znamená, že v aktuálny deň ešte nikto v pozorovateľskej sieti nepozoroval, nula (0) znamená, že nikto na Slnku nespozoroval žiadne fakulové pole (Slnko bez fakulových polí) a číselný údaj udáva spriemerovaný počet fakulových polí spozorovaných v slnečnej fotosfére.
Relatívne číslo > Hodnota relatívneho čísla
Hodnota relatívneho čísla
Relatívne číslo charakterizuje slnečnú činnosť. Pre daný deň jeho hodnotu vypočítame podľa vzorca: R = 10g + f , kde:
- g je počet skupín škvŕn na celej viditeľnej slnečnej pologuli,
- f je celkový počet všetkých škvŕn dohromady (bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patrí).
Napríklad: Na Slnku sú tri skupiny škvŕn – g je teda 3. Na celom slnečnom disku je celkom 50 škvŕn – f je teda 50. Takže denné relatívne číslo je:
R = 3x10 + 50 = 80.
V našej pozorovateľskej sieti sa pracuje s takto napozorovanými relatívnymi číslami.
Relatívne číslo určené rôznymi pozorovateľmi však nemusí byť totožné. Jeho hodnota závisí od radu subjektívnych a objektívnych faktorov. Subjektívnym faktorom je sám pozorovateľ. Jeho erudovanosť a zručnosť sa praxou môže ustáliť. K objektívnym faktorom patrí kvalita pozorovacích podmienok, teda v konečnom dôsledku kvalita obrazu Slnka. (Pri lepšej kvalite je možné vidieť viac, čím hodnota relatívneho čísla môže stúpnuť.) Mierne rozdiely môže spôsobiť aj skutočný vývoj škvrnovej aktivity, ktorý počas jedného dňa nie je príliš dynamický, ale predsa len existuje. (Napríklad pri vzniku skupiny počas obeda, v ranných pozorovaniach ešte nefiguruje, ale v popoludňajších áno.)
Určité rozdiely môže spôsobiť aj použitý pozorovací prístroj. Ďalekohľad s menším priemerom objektívu má menšiu rozlišovaciu schopnosť (menšie škvrny buď nie sú viditeľné, alebo pri ich tesnej vzájomnej blízkosti splynú do jednej), pri väčších ďalekohľadoch je tomu naopak – pomocou nich je vidieť viac. Preto pomenovanie - „relatívne“ číslo - je tu na mieste.
Aby sa eliminoval vplyv rôznych veľkostí ďalekohľadov a aby medzinárodný rad pozorovaní bol homogénny, Zürišské observatórium (kde sa dlhý čas sústreďovali pozorovania) zaviedlo tzv. Wolfove číslo, resp. Zürišské relatívne číslo: Ri = k (10g + f), v ktorom koeficient „k“ prevádza relatívne číslo určené pozorovateľom na štandardné Wolfove číslo. Koeficient k = 1 platí pre refraktor s priemerom objektívu 8 cm, ohniskovou vzdialenosťou 110 cm (pozorovania v Zürišskom observatóriu) za výborných pozorovacích podmienok a pri dobrej kvalite obrazu. Pri použití väčšieho ďalekohľadu je „k“ menšie ako 1, pri menšom ďalekohľade je „k“ väčšie ako 1.
V súčasnosti však takýmto centrom je SIDC, Sunspot Index Data Center (Centrum pre údaje o indexe slnečných škvŕn) v belgickom Uccle pri Bruseli a takto redukované čísla sú známe pod pojmom – medzinárodné definitívne relatívne čísla. Nájsť ich môžete na stránke SIDC. Veľa zaujímavých informácii nájdete aj na stránke solarham.net.
Relatívne číslo > Hodnota relatívneho čísla
Relatívne číslo > Pozorovateľská sieť
Zoznam účastníkov
- HaP, Prešov
- SÚH, Hurbanovo
- Hvezdáreň, R. Sobota
- Hvezdáreň, Humenné
- Hvezdáreň, Michalovce
- AsÚ Tatranská Lomnica (mimo prevádzky)
- Pavol Gajdoš, Prešov (mimo prevádzky)
- Jiří Konečný, Hlivice
- HaP, Žiar nad Hronom (mimo prevádzky)
- René Novysedlák, Krásna Lúka (mimo prevádzky)
- CVČ e.p. Domino, Košice
- Hvezdáreň, Kysucké Nové Mesto
- Radoslav Novysedlák, Lipany (mimo prevádzky)
- Hvezdáreň, Rožňava (mimo prevádzky)
- Hvezdáreň, Roztoky
- Hvezdáreň, Žilina
Relatívne číslo > Pozorovateľská sieť
Relatívne číslo > Slnečná škvrna
Slnečná škvrna
Slnečné škvrny sú tmavé oblasti na slnečnom disku. Kruhového alebo nepravidelného tvaru, ktoré sa často zhlukujú do skupín. Väčšie škvrny majú v strede tmavú umbru (tieň), ktorá je obklopená svetlejšou penumbrou (polotieňom). Penumbra tvorí rozhranie medzi umbrou a fotosférou. Jas umbry je 5 – 15% jasu okolitej fotosféry, jas penumbry je 60 – 90% jasu fotosféry.
Škvrny sú chladnejšie ako okolitá fotosféra. Ich teplota je okolo 3 800 – 4 500 K, teplota fotosféry je asi 5 800 K. Keďže škvrny sú chladnejšie, vyžarujú menej energie, teda aj svetelnej a preto sú tmavšie.
Škvrny sú obrovské bipolárne magnety na povrchu Slnka. Práve toto lokálne magnetické pole (jeho orientácia) zabraňuje stúpaniu horúcej plazmy z podpovrchových vrstiev až na jeho povrch. Preto tieto oblasti na Slnku sú chladnejšie ako okolitá fotosféra.
Lokálne magnetické polia sú vytvárané samobudiacim dynamom vo vnútornejších oblastiach Slnka a sú vynášané až na jeho povrch. Vynorené magnetické pole svojimi magnetickými silami uvedie do pohybu veľkú oblasť slnečnej atmosféry a vyvoláva v nej zložitú činnosť. Celý priestor atmosféry, kde slnečná činnosť prebieha, sa nazýva aktívna oblasť. Interakcia lokálnych magnetických polí s plazmou sa prejavuje rôznorodo. Niektoré miesta vo fotosfére stmavnú (škvrny) alebo sa zosvetlia (fakulové polia), v chromosfére sa veľmi zjasnia (slnečné erupcie), v koróne sa pritom plazma môže zahriať až na 50 mil. K, čo sa môže prejaviť ako protuberancia, koronálna kondenzácia, či až ako slnečný výbuch.
Slnečná činnosť pravidelne kolíše s periódou 11 rokov. Slnečný cyklus však netrvá vždy presne 11 rokov. Vyskytol sa už aj 9 ročný, či cyklus trvajúci až 14 rokov. Spravidla platí, že so stúpajúcou hodnotou relatívneho čísla, stúpajú aj ostatné indexy slnečnej aktivity. To znamená, že keď na Slnku je veľa škvŕn, slnečná aktivita je vysoká.
Relatívne číslo > Slnečná škvrna
Relatívne číslo >
Slnečná škvrna > Skupiny slnečných škvŕn
Skupiny slnečných škvŕn
Skupiny slnečných škvŕn nie sú rovnaké. Každá skupina prechádza svojim individuálnym vývojom, pri ktorom sa mení jej vzhľad, rozloha, štruktúra a počet škvŕn. Každá skupina začína svoj vývoj ako malá čierna bodka, ktorá buď zanikne, alebo sa začne rozvíjať zväčšovaním svojich parametrov. Po dosiahnutí svojho individuálneho maxima začne postupne zanikať.
Od toho, aký stupeň svojho vývoja skupina dosiahne, závisí jej veľkosť a životnosť. Najkratšia životnosť skupiny škvŕn trvá iba niekoľko hodín až deň. Vtedy na Slnku vznikne jedna alebo niekoľko malých bodiek, nachádzajúcich sa tesne pri sebe. Skupina ani nezaháji svoj vývoj, ale hneď zaniká.
Existuje viac klasifikácii skupín slnečných škvŕn. Snáď najznámejšia a najpoužívanejšia je modifikovaná zurišská klasifikácia. Pokiaľ vývoj skupiny prejde všetkými typmi tejto klasifikácie, uplynie aj niekoľko týždňov.
Podľa historicky dochovaných prameňov, jedna skupina škvŕn v rokoch 1840 – 1841 bola pozorovaná až 18 mesiacov. V apríli roku 1947 sa vyvinula snáď najväčšia pozorovaná škvrna.
Relatívne číslo >
Slnečná škvrna > Skupiny slnečných škvŕn
